Súsošie sv. Margity s drakom už našlo svoje finálne umiestnenie

Zborovská hlavná patrónka (resp. jej socha v nadživotnej veľkosti) už našla svoje finálne umiestnenie. Aj s drakom.

V súvislosti s nájdením miesta konečného umiestnenia tohto umeleckého diela považujeme za vhodné sa v krátkosti zamyslieť nad tým, prečo je sv. Margita Antiochijska hlavnou patrónkou zborovskej farnosti a prečo sa symbolika porážky draka znamením kríža dostala aj do erbu obce Zborov.

Sv. Margita Antiochijska (niekedy nazývaná aj Margaréta či Marína) sa narodila v meste Antiochia v Pizídii začiatkom 4. storočia po Kristovi. Podľa starobylej legendy, ktorú spracoval Leo Zerhau, bol jej otcom pohanský kňaz Aedesius. Po skorej matkinej smrti bola Margita vychovávaná kresťanskou pestúnkou. Tá jej vštepila pevnú vieru a Margita sa zasvätila ako panna Bohu. Keď sa jej otec dozvedel o jej kresťanskej viere, vyhnal ju z domu a Margita odchádza na vidiek pásť ovce a dobytok. Tu ju jedného dňa uvidel prefekt Olybrius, ktorý sa do nej na prvý pohľad zamiloval a požiadal ju o ruku. Margita ho však odmietla s poukazom na to, že sa už zasvätila Ježišovi. Keď sa vladár dozvedel o Margitinom kresťanstve – ktoré bolo za vlády cisára Diokleciána tvrdo prenasledované – dal ju kruto mučiť, aby ju donútil vzdať sa svojej viery. Margitu bičovali, drali železným hrebeňmi, pálili ohnivými fakľami, až ju napokon celú dobitú hodili do temnice. Tu sa jej zjavil diabol v podobe draka a snažil sa ju zožrať. Margita ho však znamením kríža porazila. Podľa jednej z verzií drak Margitu prehltol, no ona sa za pomoci kríža, ktorý držala v ruke, z jeho útrob vyslobodila. Tak či onak, draka porazila a jej rany sa zázračne uzdravili. Olybrius a jeho dvorania sa veľmi divili, keď na druhý deň videli pred sebou krásne mladé dievča úplne zdravé. Olybrius bol však zatvrdilý a chcel dosiahnuť svoj pôvodný zámer. Margita naďalej odmietala obetovať pohanským bohom, preto ju hodili do ohňa. Plamene jej však neublížili. Tak ju hodili do studne. Aj z tej však vyšla živá a zdravá. Tieto zázraky presvedčili mnohých o tom, že kresťanská viera, ktorú Margita vyznávala a za ktorú bola ochotná aj umrieť, je pravou vierou a tiež sa stali kresťanmi. Nakoniec dal Olybrius Margitu sťať mečom.

Súsošie sv. Margity Antiochijskej a draka na svojom finálnom mieste.

Súsošie sv. Margity Antiochijskej a draka v sebe reflektuje všetky vyššie uvedené historické, kultúrne, spoločenské a náboženské skutočnosti. Zároveň sa však autori chceli vyhnúť „kopírovaniu“ zažitých dobových konvencii zobrazovania svätcov a pokúsili sa pretlmočiť tento hlboký obsah dnešnému človeku v jemu zrozumiteľnom a dostupnom jazyku. V prvom rade sa na stredovekých vyobrazeniach sv. Margity vyskytuje drak zväčša v inferiórnej polohe. Vyplýva to z toho, že bolo zaužívané zdôrazňovať dominantnú pozíciu svätca a drak ako symbol zla bol teda len atribútom sochy svätice. Pre autorov súsošia je drak – symbol diabla – predovšetkým vyjadrením hrubej sily, moci a prevahy. Je svojim spôsobom krásny, ale zároveň aj strašný. Preto ako materiál zvolili železo (pláty hrúbky 3 mm zvárané elektródou), ktoré ponechali bez povrchovej úpravy a špeciálnou kyselinou dosiahli jeho rovnomerné zhrdzavenie. Drak je postavený na železnom podstavci, čo reflektuje skutočnosť, že diabol má na tejto zemi moc a v istom zmysle jej (dočasne) vládne.

Na zvýraznenie kontrastu medzi Margitou a drakom je socha svätice zhotovená z lipového dreva – čo je materiál živý, oproti železu mäkší a slabší. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že človek – navyše slabá žena – nedokáže vzdorovať diablovi – vládcovi sveta. No skrze Božiu pomoc a symbol spásy – znamenie kríža – Margita nad drakom víťazí. Kríž, ktorý socha Margity drží v rukách a zabodáva ho drakovi do brucha – je ukutý zo železných ťahadiel (hrúbka 3 cm), ktoré kedysi držali po kope ruiny Kostola sv. Žofie v Zborove. Aj v tomto vidíme istú symboliku: kov, ktorý držal pohromade Boží chrám zničený ľudskou zlobou (vojnou) je pretransformovaný do podoby kríža, ktorý túto zlobu poráža. Kríž je zabodnutý do brucha draka, čím umelci odkázali na starú apokryfnú legendu, podľa ktorej drak Margitu zhltol a ona sa z jeho útrob dostala za pomoci kríža, ktorý držala v ruke. Čelný pohľad sochy nie je orientovaný do rušnej cesty, ale do parku, ktorý bude v budúcnosti slúžiť aj ako miesto tichého rozjímania a oddychu. Do cesty je ale orientovaná monumentálna hlava draka, ktorá vyjadruje práve silu a príťažlivosť zla. Náhodný okoloidúci, ktorý chce plne pochopiť posolstvo tohto súsošia musí podstúpiť istú námahu a pozrieť sa na sochu „z druhej strany“. Lebo z tej „prvej“ má navrch práve drak.

Počas tohtoročného podujatia sa konali aj dve sprievodné akcie. V piatok (20. júla) sa uskutočnil koncert Československého komorného dua (Pavel Burdych a Zuzana Berešová) v Kostole sv. Žofie v Zborove. Na koncerte, ktorý bol usporiadaný v rámci 9. kultúrneho leta Bélu Kélera, odzneli skladby Bélu Kélera, Jozefa Grešáka a Ladislava Kupkoviča. Ešte pred samotným koncertom bolo slávnostne posvätené súsošie sv. Margity Antiochijskej a draka, ktorý symbolizuje diabla, s ktorým táto svätica zápasila a znamením kríža ho s pomocou Božou aj porazila. Obradu predsedal bardejovský dekan Mons. Pavol Marton za prítomnosti zborovského farára Petra Nováka, kaplánov Mareka Vajsa a Petra Pasternáka, dôstojného pána Petra Fottu a hojnej účasti veriaceho ľudu z celej farnosti.

Sympózium vyvrcholilo v nedeľu 22. júla vernisážou, na ktorej boli sochy predstavené verejnosti. Kvôli nepriazni počasia sa akcia začala o hodinu neskôr v sále Kultúrneho domu v Zborove, no napriek tomu sa vydarila. Postupne vystúpili hudobné zoskupenia Harmónia Band pri ZUŠ Michala Vileca v Bardejove, Priatelia hudby zo Zborova a skupina hráŠOK z Nitry. Pre návštevníkov podujatia bolo pripravené občerstvenie.