Skočiť na hlavný obsah
Ako vylepšiť pravdu?

Informujú médiá o pravde alebo ju aj vylepšujú?

Pridal/a ŠOK dňa 7.november 2022

Píše sa 24. september 1938. Vo vzduchu visí vojna v strednej Európe. Z Nemecka zaznieva radikálna potreba riešenia otázky sudetských Nemcov, ktorých postavenie je v utláčateľskom Československu už ďalej neudržateľné. Vláda ČSR vyhlasuje mobilizáciu. Do zbrane sú povolávané stotisíce mužov.

Veľká časť nemeckého obyvateľstva sa v mladej republike necíti byť doma a na stále agresívnejšiu rétoriku Adolfa Hitlera reaguje pozitívne. Nejde pritom o zanedbateľnú skupinu obyvateľstva, veď Nemci v Českoslovesku tvoria v danom čase vyše trojmiliónovú menšinu.

Pribúda aj pohraničných konfliktov. Pred niekoľkými dňami vypuklo povstanie Nemcov žijúcich v Čechách, ktoré sa vláde podarilo potlačiť, no situácia je mimoriadne napätá. 

Jedny z najvplyvnejších novín v Nemecku, Völkischer Beobachter, prinášajú o pohraničných konfliktoch početné správy. Jednou z nich je incident v pohraničnej dedinke, kde pofajčievajúci československí vojaci zbadali skupinu žien a detí v sprievode staršieho muža. Civilisti vyšli z lesa a ponáhľali sa do bezpečia nemeckých hraníc, keď na nich československý pohraničník spustil guľometnú paľbu. Civilisti sa do bezpečia dostali iba vďaka spätnej paľbe nemeckých vojakov, ktorá letela aj za hranice.

Zdroj: anno.onb.ac.at

Iba pár dní predtým uverejnil Slovenský deník na titulnej strane článok s nadpisom “Banditi z Nemecka chcú znepokojovať pohraničie”. Redaktor v ňom informuje o viacerých nočných útokoch na pohraničné jednotky. “Útočníci boli ozbrojení puškami a pištolami. Traja čs. colníci v sebaobrane použili pušiek a hodili dva ručné granáty. Potom zavolali na pomoc poľné stráže. Po príchode posíl ušli útočníci do Nemecka.”

Zdroj: ulib.sk

Ak sa Vám marí, že obdobne protichodné články ste tento rok už neraz čítali o dianí na Ukrajine, nemusí to byť klam. Masaker v Buči, pri ktorom ukrajinská strana hovorí o novej Srebrenici označuje ruská tlač za podvrh a dielo nepriateľskej propagandy. Obdobne protichodné tvrdenia nachádzame aj pri informovaní o oslobodení jednotlivých miest. Napríklad Cherson bol takto oslobodený už niekoľkokrát, len raz Rusmi a následne Ukrajincami.

História akoby naozaj bola učiteľkou života, ako to pred dvoma tisícročiami povedal Cicero v spise Rečník. Napriek úplnej transformácií médií za ostatné desaťročia zrazu noviny zaplavujú protichodné správy, ktorých obsah sa výrazne podobá na historické predobrazy. Vojnové spravodajstvo je v tomto, samozrejme, iba jednou z oblastí. Je však zarážajúce, koľko skúseností z nedávnej minulosti má s uvedenými problémami aj naše malé Slovensko.

Načrieť môžeme aj do udalostí 21. augusta 1968. Do Československa sa začali valiť desaťtisíce vojakov z takzvaných spriatelených krajín. S tankom sa obyvatelia mohli stretnúť takmer v každej obci. 

Sovietska pravda obratom informovala, že na základe požiadavky československej komunistickej strany a predstaviteľov štátu vyslal Sovietsky zväz a ďalšie štyri štáty Varšavskej zmluvy bratskú vojenskú pomoc na potlačenie kontrarevolučných síl, ktoré uzavreli dohodu s nepriateľskou mocou. 

Dobové fotografické a audiovizuálne záznamy však vierohodne zaznamenávajú, že vyslanie bratskej pomoci nebolo československou verejnosťou prijaté pozitívne. Slovenská pravda zároveň o deň neskôr vydala stanovisko vlády, ktorá požaduje odchod okupačných jednotiek.

Ak máte chuť zamyslieť sa nad tým, ako médiá pracujú s informáciami a či je možné pravdu nielen hľadať, ale ju aj “vylepšovať”, pozývame Vás na diskusiu, ktorá sa uskutoční 14. novembra v Infocentre Univerzity Komenského v Bratislave. Moderovať ju bude šéfredaktor denníka Postoj Martin Hanus a hosťami diskusie budú Vladimír Šníd (Denník N), Dag Danis (Štandard) a Ondrej Podolec (ÚPN/Právnická fakulta UK). Podujatie bude vysielané tiež online a záznam nájdete na našich Facebookových stránkach.